Zobrazujú sa príspevky zoradené podľa relevantnosti pre dopyt reca. Zoradiť podľa dátumu Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky zoradené podľa relevantnosti pre dopyt reca. Zoradiť podľa dátumu Zobraziť všetky príspevky

štvrtok 27. januára 2011

Železničná stanica RÉTE – RECA

Ako ukážku prírastku do mojej zbierky vám predkladám unikátny (podľa mňa) záber na železničnú „stanicu“ (zastávku) malej obce Reca (Réte) neďaleko od Senca.
Obec sa nachádza 4 km od Senca. Zastávka je vzdialená od obce ešte aj v dnešnej dobe asi 1 km. Leží na trati Bratislava – Nové Zámky – Štúrovo.
Samotný záber pochádza z r. 1910, a je na ňom vyfotený „správca“ zastávky Rákoczy Ferenc.


Budova žel. zastávky z r. 1910 je do dnes v pôvodnej podobe zachovaná.

utorok 11. mája 2010

Nenápadná obec na okraji Podunajskej nížiny

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1256 v súvislosti so sporom o majetky (Oľdzu – obce v okr. Dunajská Streda), ktorého bol účastníkom Peter Magnus z Rece. Tieto dedičné majetky vlastnil neoprávnene, napriek tomu kráľ Bela IV. ho potvrdil v držbe majetku. Celý spor sa zopakoval v r.1257.


Prvou osadou v miestach dnešnej obce bola Petrum Magistrum de Rethe, ktorá počas tatárskych nájazdov v 13. storočí zanikla. Od druhej polovice 13. str. osada sa spomína ako Milenta – názov pochádza z r. 1245, vtedajším vlastníkom bol Csák Máté (Matúš Čák Trenčanský).

- 1309 sa stal významným medzníkom pre rozvoj obce, totiž dostal šľachtické práva.
- 1368 ako majiteľ osady s názvom Terra Rethe sa uvádza Ján Rétei.
- 1595 vytvorilo sa reformované zhromaždenie. Toto bolo oporou a útočiskom pre exulantov z Moravy, obce Nosislav. Po porážke v bitke pri Bielej hore (8.11.1620) prichádzali do obce na bohoslužby, krsty detí a uzatváranie manželstiev.

Kostol reformovanej a rímsko-kat.cirkvi, ref.fara, dom predstaveného



Približne 30 rodín sa usadilo v obci natrvalo. Zrejme z tohto obdobia pochádzajú priezviská ako Morvay, Pém a podobne, ktoré dodnes sa vyskytujú v obci.

- 1671 vzniká zbor Jednoty Bratskej. Spomienkou na toto obdobie je Zborový dom, českomoravská modlitebňa za kostolom reformovanej cirkvi.

Hoci cirkev v Réci bola maďarská, poskytovala im duchovnú ochranu, bola pre nich bezpečným miestom. Veriaci z Nosislavic sa niekoľkokrát do roka vybrali na púť pešo do Rece. Cesta im trvala asi 10 dní, cez deň sa ukrývali a v noci išli. Na pobožnosti im bola vždy vyhradená pravá ľavica od kancľa.

Prvým kazateľom bol Ján Valesius, od r. 1712. Pochádzal zo Senice. V roku 1673 Leopold I. ho povýšil do šľachtického stavu.

Je na historikoch dokázať, či pri svojich cestách z Poľska do Skalice a Trnavy, navštívil obec Recu aj učiteľ národov J. A. Komenský, a to asi v roku 1650, nakoľko jeho posol Ján Tobian udržiaval s Recou kontakty a Reca bola v tej dobe aj s obcou Pusté Úľany artikulárnym miestom.

- 1671 premiestnenie sídla Skalického cirkevného zboru
- 1769-1771 stavba kostola reformovanej cirkvi
- 1871 rímsko-katolický kostol


V roku 1905 boli počas vykopávok v obci nájdené strieborné mince a to veľké mince v počte 44 a 204 malých mincí, a to biatec, nonnos, devil a titto. Zbierka týchto mincí je uložená v Bratislavskom mestskom múzeu, a časť v Budapešti a Viedne.
V r. 1938 na základe viedenskej arbitráže obec bola pripojená späť k Maďarsku, a stala sa pohraničnou obcou. Pohraničná stráž sídlila v budove dnešnej základnej škole s vyuč. jazykom slovenským.

V pravo hore pohraničná stráž, v ľavo hore učiteľský dom, v ľavo dole spotrebné družstvo, v pravo dole rimsko-kat.škola


Netreba zabudnúť ani na komunitu židovskej obce, ktorá mala v dedine vlastnú modlitebňu, ktorá stála na mieste dnešného kultúrneho domu.

nedeľa 18. apríla 2010

Synagóga Senec

V roku 1825 si židovská komunita v Senci dala postaviť synagógu, ktorá bola v okolí jedinou. Bola postavená v secesnom štýle s orientalnymi prvkami. Svoju dnešnú podobu získala počas rekonštrukcie v r.1904.
V Senci vždy bola silná židovská komunita, ktorá vr. 1930 tvorila až 1/4 obávateľstva. Až po II.svetovej vojny táto komunita "zanikla". Z deportácii počas vojny sa vrátilo veľmi málo obývateľov.
Pohľadnica bola vydaná v náklade Emmy Tichna, ktorá v Senci vlastnila obchod so zmiešaným tovarom. Vyobrazená je časť dnešného Mierového námestia (vtedy Ul.Molnár Albertova).

Partia dnešného Mierového námestia (v pozadí dominanta námestia synagóga)

Vydávateľom pohľadnice je Emma Tichna (pohľadnica má číslo 20686)

Napriek tomu, že v okolí Senca židovská komunita nemala inú synagógu, v niektorých okolitých dedinách mali aj svoje modlitebne. Jedna z ních sa nachádzala aj v dedinke Reca. Na mieste tejto modlitebne dnes stojí "kultúrny dom" dediny, ako "veldielo" predchádzajúceho režimu.


Čierno-bielu fotopohľadnicu vydal fotograf Kaksa zo Senca.