sobota 4. decembra 2010

Slnečné jazerá - "Báger"

Samotné jazerá vznikali postupne od r. 1845, kedy začala intenzívna ťažba štrku, ktorá sa využívala na stavbu železničnej trate Bratislava – Galanta. Ťažbu riadila Železničná správa Rakúska Uhorska.


Postupne takto vzniklo 5 samostatných jazier, ktoré sa zlúčili do jednej ucelenej vodnej plochy začiatkom 20 storočia. Celková vodná plocha predstavuje vyše 100 ha, a jej najväčšia hĺbka 12 m.

Myšlienky vybudovania verejného kúpaliska sa ujala v r. 1919 Slovenská Beseda v Senci spolu s 59. Zborom Slovenskej Ligy. V tomto období jazerá dostali aj nový názov „Slovenské Tahiti“, ktoré sa však neujalo. Medzi domácimi sa naďalej jazerá spomínali len ako „Báger“.


Od r. 1930 správa kúpaliska definitívne prechádza do rúk 59. Zboru Slovenskej Ligy. Liga vzala do prenájmu areál od správy ČSD. Postupne vybudovali pláže, bufety. Areál sa ohradil.


Dnešný názov „Slnečné jazerá“ dostali v r. 1960, kedy bola vypísaná súťaž na nový názov.
Od tej doby sa vlastne počíta „zlatá éra“ jazier. Rozmachom turizmu, a vytvorením lepších podmienok sa jazerá stali celoštátne vyhľadávaným turistickým cieľom.










piatok 8. októbra 2010

Pominuteľnosť, alebo ako miznú nemí svedkovia doby

Bola to jedna z posledných troch budov pešej zóny, ktorá ako – tak odolávala zmenám a vkusu ľudí počas viac ako 100 ročnej jej existencie.
Už na prvých pohľadniciach mesta zo začiatku 20.storočia bola viackrát vyobrazená.



Statočne odolávala zubu času, obmene spoločenského zriadenia, ale aj rôznych majiteľov. Ale nadišiel aj jej čas. Doslúžila.
Aj keď fasáda nenaznačovala, že by niečo nebolo v poriadku s ňou, jej technický stav bol nalomený. Na statike budovy zanechala svoje odtlačky bývalá rušná Gottwaldova ulica, cez ktorú dlhé roky viedla hlavná dopravná tepna mesta smerom na Šamorín a Dunajskú Stredu.


Ako skoro každá budova zámožnejšej rodiny zo začiatku 20.storočia slúžila nie len na bývanie, ale aj pre verejnosť. Na prízemí vždy bola predajňa. Počas 1.republiky samozrejme súkromná, po zoštátnení štátna. Až kým po roku 1993 sa vrátila k pôvodnej funkcii, a slúžila ako útulná kaviareň a cukráreň Balkán. Zmrzlina z tejto cukrárne bola známa v širšom okolí mesta.


Nová budova bude slúžiť rovnakému účelu. Podľa zámeru cukráreň Balkán by sa mal otvoriť už pred budúcoročnou sezónou.












sobota 18. septembra 2010

Najstaršia historická a sakrálna budova v Senci

Kostol Svätého Mikuláša sa nachádza na návrší, ktoré uzatvára hlavné námestie mesta. Pod kopcom vedie a vždy viedla cesta smerom na Bratislavu. Táto skutočnosť priam predurčoval kopec na vytvorenie strážneho miesta, opevnenia na ochranu vstupu do mesta. Podľa historických dokumentov už v roku 1308 tu stál drevený kostolík, ktorý bol súčasťou obranného systému z čias Veľkej Moravy.

Kostolné návršie zo strany cesty na Bratislavu

Ďalšia zmienka o kostole je z roku 1326 v chotárnej listine dedín Torony (Tureň) a Bél (Biel), v ktorom sa uvádza, že v Senci sa nachádza kostol zasvätený sv. Mikulášovi.Matheus de Tata dal v roku 1556 postaviť v kostole bočný oltár. Do roku 1561 kostol patril zemepánom Báthoryovcom, ktorí vlastnili aj mesto Senec. Po ich vymretí prechádza mesto, ale aj kostol do držby rodiny Thurzovcov, ktorí boli evanjelici. A tak pôvodne katolícky kostol počas obdobia 1561 až 1663 slúžil evanjelikom.Samotný kostol je pôvodom ranogotická stavba (sanktuárium). V roku 1326 je to tehlová stavba bez veže, ktorú pristavali až v r. 1701. Prešla viacerými prestavbami: 1561, v roku 1633 renesančná prestavba, 1740 baroková prestavba.


Kostolné návršie od hlavného námestia

V kostole sú umiestnené štyri oltáre: hlavný zasvätený sv.Mikulášovi biskupovi, bočný vľavo zasvätený ružencovej Panne Márii, bočný vpravo zasvätený sv. Ladislavovi, a oltár sv. Terezky z roku 1776.

Interiér kostola s hlavný oltárom zasväteným sv.Mikulášovi, vľavo kazateľna,ktorá sa zničila počas požiaru v 90-tych rokoch 20.storočia

Po stranách presbytéria sa nachádza poschodová sakristia a oratórium. Ktoré sú otvorené do priestoru kostola oknami a dverami.Na pravo od hlavného oltára bola umiestnená kazateľňa, bohato zdobená drevorytmi a erbom, ktorá padla za obeť ničivého požiaru 90-tych rokoch 20.storočia.

Jaskyňa Panny Márie, ktorú dal postaviť Terézia Szabóová. Návršie ešte pred vybudovaním kalvárie.

Z vonkajšej strany sanktuária je zamurovaný vchod do krypy, ktorá sa nachádza pod kostolom. Jaskyňu, zasvätenú Panny Márii dal postaviť na pamiatku svojho manžela Laszló Poóra jeho vdova Terézia Poórová, rod. Szabóová.
László a Terézia Poórovci boli bezdetný, preto všetok svoj majetok venovali na zveľaďovanie okolia kostola, a na podporu vzdelania nadaných detí. Založili nadáciu, ktorá podporovala štúdium chlapcov z veľkej a rozvetvenej rodiny Poórovcov. Táto nadácia svoju činnosť dodnes vykonáva, ktorú obnovili po roku 1989, kedy boli navrátené pozemky, z ktorých prenájmu nadácia prispievala na štúdium.

Jaskyňa Panny Márie s pôvodný kovaným oplotením, ktorí slúži do dnes viac-menej v pôvodnej podobe.

Okrem lurdskej jaskyne z peňazí Poórovcov sa postavilo aj oplotenie kostolného návršia a cintorína, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti kostola.

Pohľad na kostol od cintorína. Vpravo krypta rodiny Poórovcov, mecenášov kostola a vzdelávania


Zriedkavá podľadnica, na ktorej je vyobrazená fara

Ku kostolu samozrejme patrila aj fara. Budova fary bola postavená v r. 1860, a tvorila súčasť uzavretej rezidencie Esterházyovcov.

Výsek z predchádzajúcej pohľadnice. Budova fary (dnes už neexistuje)

pondelok 26. júla 2010

Premeny Mierového námestia a Nám. 1.mája počas jedného storočia - 2.časť

Dnes prinášam ďalšie ukážky premeny "nášho" námestia.


Pohľadnica z dieľne Pressfoto zo 70-tých rokov


Detail predchádzakúcej pohľadnice. Časť námestia (vpravom dolnom rohu) dnes už nestojí)


Mestský úrad, na balkóne neodmysliteľný "slogan" svojej doby


Moderné dielo, socha Slobody, odzrkadlujúca štýl doby (socreál)


A na záver pohľadnica z r.2007, vydal J.Nádaský, fotograf P.Sedala

sobota 19. júna 2010

Senecký mlyn

Senecký mlyn bol svojho času jeden z najmodernejších v širokom okolí. Založili ho v roku 1906, ako družstvo. Sídlo mal v Senci a zaoberal sa mletím obilia, výmenným obchodom poľnohospodárskych komodít a maloobchodnou činnosťou – predajom múky. Samotný mlyn dal postaviť grof Esterházy z Čeklísa (Bernolákovo).
Prvý obchodný rok začal 31.decembra 1907. Družstvo malo 500 obchodných podielov. Riaditeľstvo pozostávalo z dvoch riaditeľov a trojčlenného predstavenstva. Predsedom zakladajúceho zhromaždenia bol Michal Szabó.

Budova okolo 1910

V roku 1929 mlyn prešiel rekonštrukciou a modernizáciou. Strojový park sa vymenil na elektrický pohon, čím sa zvýšil výkon denne na sedem vagónov. Múka pochádzajúca zo seneckého mlynu bola natoľko kvalitná, že bola hľadaná aj v zahraničí. Ročný výkon mlyna v tom období bol 2000 vagónov, a mal približne 80 zamestnancov. V tomto období fungoval už pod názvom „KARL ESTERHÁZY KUNSTMÜHLE Aktiengesselschaf“.


Areál v období najväčšieho rozmachu a slávy. 20-té roky minulého storočia.
V budove pred mlynom sídlila správa mlynu. (výrez z faktúry)

Faktúra z r. 1928

Po roku 1948 ho vyvlastnili a zoštátnili. Fungoval v pôvodných priestoroch až do 90-tých rokoch 20.storočia, kedy budoval úplne vyhorela.

sobota 5. júna 2010

Premeny Mierového námestia a Nám. 1.mája počas jedného storočia

V každom meste či obci dianie spoločenského života sa od vzniku miest sa sústreďovalo okolo námestí. Samotné námestia boli miestom konania pravidelných, alebo občasných trhov.

Nebolo to inak ani v Senci. Okolo námestia mali zámožnejší občania svoje obydlia, resp. obchody. Tak isto aj inštitúcie, ako sú pošta, mestský (obecný) úrad, prípadne aj súd sa nachádzali na námestí. Bolo to praktické a historicky daný vývoj.

Preto najväčšie zmeny v architektúre sa tiež odzrkadlili tu. Dominanty ako sú kostoly, synagógy, resp. štátne a mestské (obecné) inštitúcie boli zväčša nemenné.

Ale súkromné domy, obchody prešli svojim vývojom postupom času, ako sa zvyšovali nároky na úroveň bývania.

Pár ukážok premien námestia v Senci, od začiatku 20.storočia až do jeho konca.

Pohľad na dnešné Mierové námestie z kostolnej veže - začiatok 20.str.

Podobný pohľad na námestie o pár rokov neskôr

Pohľad na južnú časť Nám.1.mája od "Tureckého" domu (v pozadí mlyn)

Pohľad na rožný dom Nám.1.mája a dnešnej Lichnerovej ul. Obchod Jungkoniga, Imakulata a Stĺp hanby (Pillinger Kati)

Hore: Pohľad na synagógu a časť námestia, v strede: Šľachtitelská stanica, dole: rožný dom na Nám.1.mája a Krátkej ulice


Pohľad na námestie so synagógou. Zaujímavý záber, ktorý zachytáva budovu, ktorá stála uprostred námestia, a vlastne takto rozdeloval na dve časti

Rovnaký pohľad, tónovaný do hneda

Rožný dom na Nám.1.mája a Krátkej ulice v 20-tých rokoch


"Turecký" dom, pošta - tiež z 1.republiky

Pohľad na hostinec (familiárne známy ako Jeruzalem), na zábere ešte stojí budova hostinca z 18.str, v ktorom podľa legendy aj samotná Mária Terézia strávila noc (dnes stojí už len vstupný portál, v dezolátnom stave)

Pohľad smerom na kostol, s parkom na námestí - 60-té roky. Domy v pozadí dnes už nestoja.

Zábery na časti námestia, synagógy (hanba mesta, že v akom dezolatnom stave je) zo začiatku 21.str

Záber na veldielo minulej éry, ktoré zmenilo charakter námestia na nepoznanie - kultúrny dom

sobota 22. mája 2010

Socha Immaculata (morový stĺp) v Senci

V roku 1714 postihla mestečko morová epidémia, ktorá bola v 18.storočí pohromou pre ľudstvo. Na počesť skončenia moru v r. 1747 si dala rodina Bornemissza postaviť sochu Panni Márii - Immaculaty.
Socha bola postavená na rázcestí smeru Bratislava-Trnava a smer Šamorín na námestí.

Immaculata na pohľadnici na začiatku 20.storočia
(Vydávateľ Friedmann Farkas, číslo pohľ. 140)


Kolážová pohľadnica z 30-tých rokov 20.str.
(Vydávateľ Emma Tichna)

Detail predchádzajúcej pohľadnice so sochou Immaculata



Farebná foto pohľadnica z r. 1969
(Vydávateľ Šport Bratislava)


Čierno-biela pohľadnica zachytáva Immaculatu od Krátkej ulici.



Pohľadnica z rovnakej dieľne a obdobia
Záber zachytáva Immaculatu a aj Stĺp hanby (familiárne známe Pillinger Kati)

Immaculata v 70-tých rokoch 20 storočia počas rekonštrukcie Mierového námestia bola premiestnená k Lourdskej jaskyni, kde nebola až tak na očiach.
Socha po rekonštrukcii a navrátení jej zašlej slávy dožila znovu osadenia na pôvodnom mieste, na Mierovom námestí počas revitalizácie na začiatku 21.storočia.