Senecký mlyn

Senecký mlyn bol svojho času jeden z najmodernejších v širokom okolí. Založili ho v roku 1906, ako družstvo. Sídlo mal v Senci a zaoberal sa mletím obilia, výmenným obchodom poľnohospodárskych komodít a maloobchodnou činnosťou – predajom múky. Samotný mlyn dal postaviť grof Esterházy z Čeklísa (Bernolákovo).
Prvý obchodný rok začal 31.decembra 1907. Družstvo malo 500 obchodných podielov. Riaditeľstvo pozostávalo z dvoch riaditeľov a trojčlenného predstavenstva. Predsedom zakladajúceho zhromaždenia bol Michal Szabó.

Budova okolo 1910

V roku 1929 mlyn prešiel rekonštrukciou a modernizáciou. Strojový park sa vymenil na elektrický pohon, čím sa zvýšil výkon denne na sedem vagónov. Múka pochádzajúca zo seneckého mlynu bola natoľko kvalitná, že bola hľadaná aj v zahraničí. Ročný výkon mlyna v tom období bol 2000 vagónov, a mal približne 80 zamestnancov. V tomto období fungoval už pod názvom „KARL ESTERHÁZY KUNSTMÜHLE Aktiengesselschaf“.

Areál v období najväčšieho rozmachu a slávy. 20-té roky minulého storočia.
V budove pred mlynom sídlila správa mlynu. (výrez z faktúry)

Faktúra z r. 1928

Po roku 1948 ho vyvlastnili a zoštátnili. Fungoval v pôvodných priestoroch až do 90-tých rokoch 20.storočia, kedy budoval úplne vyhorela.

Premeny Mierového námestia a Nám. 1.mája počas jedného storočia

V každom meste či obci dianie spoločenského života sa od vzniku miest sa sústreďovalo okolo námestí. Samotné námestia boli miestom konania pravidelných, alebo občasných trhov.

Nebolo to inak ani v Senci. Okolo námestia mali zámožnejší občania svoje obydlia, resp. obchody. Tak isto aj inštitúcie, ako sú pošta, mestský (obecný) úrad, prípadne aj súd sa nachádzali na námestí. Bolo to praktické a historicky daný vývoj.

Preto najväčšie zmeny v architektúre sa tiež odzrkadlili tu. Dominanty ako sú kostoly, synagógy, resp. štátne a mestské (obecné) inštitúcie boli zväčša nemenné.

Ale súkromné domy, obchody prešli svojim vývojom postupom času, ako sa zvyšovali nároky na úroveň bývania.

Pár ukážok premien námestia v Senci, od začiatku 20.storočia až do jeho konca.

Pohľad na dnešné Mierové námestie z kostolnej veže - začiatok 20.str.

Podobný pohľad na námestie o pár rokov neskôr

Pohľad na južnú časť Nám.1.mája od "Tureckého" domu (v pozadí mlyn)

Pohľad na rožný dom Nám.1.mája a dnešnej Lichnerovej ul. Obchod Jungkoniga, Imakulata a Stĺp hanby (Pillinger Kati)

Hore: Pohľad na synagógu a časť námestia, v strede: Šľachtitelská stanica, dole: rožný dom na Nám.1.mája a Krátkej ulice

Pohľad na námestie so synagógou. Zaujímavý záber, ktorý zachytáva budovu, ktorá stála uprostred námestia, a vlastne takto rozdeloval na dve časti

Rovnaký pohľad, tónovaný do hneda

Rožný dom na Nám.1.mája a Krátkej ulice v 20-tých rokoch

"Turecký" dom, pošta - tiež z 1.republiky

Pohľad na hostinec (familiárne známy ako Jeruzalem), na zábere ešte stojí budova hostinca z 18.str, v ktorom podľa legendy aj samotná Mária Terézia strávila noc (dnes stojí už len vstupný portál, v dezolátnom stave)

Pohľad smerom na kostol, s parkom na námestí - 60-té roky. Domy v pozadí dnes už nestoja.

Zábery na časti námestia, synagógy (hanba mesta, že v akom dezolatnom stave je) zo začiatku 21.str

Záber na veldielo minulej éry, ktoré zmenilo charakter námestia na nepoznanie - kultúrny dom

Socha Immaculata (morový stĺp) v Senci

V roku 1714 postihla mestečko morová epidémia, ktorá bola v 18.storočí pohromou pre ľudstvo. Na počesť skončenia moru v r. 1747 si dala rodina Bornemissza postaviť sochu Panni Márii - Immaculaty.

Socha bola postavená na rázcestí smeru Bratislava-Trnava a smer Šamorín na námestí.

Immaculata na pohľadnici na začiatku 20.storočia

(Vydávateľ Friedmann Farkas, číslo pohľ. 140)

Kolážová pohľadnica z 30-tých rokov 20.str.

(Vydávateľ Emma Tichna)

Detail predchádzajúcej pohľadnice so sochou Immaculata



Farebná foto pohľadnica z r. 1969
(Vydávateľ Šport Bratislava)

Čierno-biela pohľadnica zachytáva Immaculatu od Krátkej ulici.

Pohľadnica z rovnakej dieľne a obdobia

Záber zachytáva Immaculatu a aj Stĺp hanby (familiárne známe Pillinger Kati)

Immaculata v 70-tých rokoch 20 storočia počas rekonštrukcie Mierového námestia bola premiestnená k Lourdskej jaskyni, kde nebola až tak na očiach.

Socha po rekonštrukcii a navrátení jej zašlej slávy dožila znovu osadenia na pôvodnom mieste, na Mierovom námestí počas revitalizácie na začiatku 21.storočia.

Nenápadná obec na okraji Podunajskej nížiny

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1256 v súvislosti so sporom o majetky (Oľdzu – obce v okr. Dunajská Streda), ktorého bol účastníkom Peter Magnus z Rece. Tieto dedičné majetky vlastnil neoprávnene, napriek tomu kráľ Bela IV. ho potvrdil v držbe majetku. Celý spor sa zopakoval v r.1257.

Prvou osadou v miestach dnešnej obce bola Petrum Magistrum de Rethe, ktorá počas tatárskych nájazdov v 13. storočí zanikla. Od druhej polovice 13. str. osada sa spomína ako Milenta – názov pochádza z r. 1245, vtedajším vlastníkom bol Csák Máté (Matúš Čák Trenčanský).

- 1309 sa stal významným medzníkom pre rozvoj obce, totiž dostal šľachtické práva.
- 1368 ako majiteľ osady s názvom Terra Rethe sa uvádza Ján Rétei.
- 1595 vytvorilo sa reformované zhromaždenie. Toto bolo oporou a útočiskom pre exulantov z Moravy, obce Nosislav. Po porážke v bitke pri Bielej hore (8.11.1620) prichádzali do obce na bohoslužby, krsty detí a uzatváranie manželstiev.

Kostol reformovanej a rímsko-kat.cirkvi, ref.fara, dom predstaveného

Približne 30 rodín sa usadilo v obci natrvalo. Zrejme z tohto obdobia pochádzajú priezviská ako Morvay, Pém a podobne, ktoré dodnes sa vyskytujú v obci.

- 1671 vzniká zbor Jednoty Bratskej. Spomienkou na toto obdobie je Zborový dom, českomoravská modlitebňa za kostolom reformovanej cirkvi.

Hoci cirkev v Réci bola maďarská, poskytovala im duchovnú ochranu, bola pre nich bezpečným miestom. Veriaci z Nosislavic sa niekoľkokrát do roka vybrali na púť pešo do Rece. Cesta im trvala asi 10 dní, cez deň sa ukrývali a v noci išli. Na pobožnosti im bola vždy vyhradená pravá ľavica od kancľa.

Prvým kazateľom bol Ján Valesius, od r. 1712. Pochádzal zo Senice. V roku 1673 Leopold I. ho povýšil do šľachtického stavu.

Je na historikoch dokázať, či pri svojich cestách z Poľska do Skalice a Trnavy, navštívil obec Recu aj učiteľ národov J. A. Komenský, a to asi v roku 1650, nakoľko jeho posol Ján Tobian udržiaval s Recou kontakty a Reca bola v tej dobe aj s obcou Pusté Úľany artikulárnym miestom.

- 1671 premiestnenie sídla Skalického cirkevného zboru
- 1769-1771 stavba kostola reformovanej cirkvi
- 1871 rímsko-katolický kostol

V roku 1905 boli počas vykopávok v obci nájdené strieborné mince a to veľké mince v počte 44 a 204 malých mincí, a to biatec, nonnos, devil a titto. Zbierka týchto mincí je uložená v Bratislavskom mestskom múzeu, a časť v Budapešti a Viedne.
V r. 1938 na základe viedenskej arbitráže obec bola pripojená späť k Maďarsku, a stala sa pohraničnou obcou. Pohraničná stráž sídlila v budove dnešnej základnej škole s vyuč. jazykom slovenským.

V pravo hore pohraničná stráž, v ľavo hore učiteľský dom, v ľavo dole spotrebné družstvo, v pravo dole rimsko-kat.škola

Netreba zabudnúť ani na komunitu židovskej obce, ktorá mala v dedine vlastnú modlitebňu, ktorá stála na mieste dnešného kultúrneho domu.

Pohľadnice z dielne Emmy Tichnovej

Popri F.Friedmannovi patrí pani Emma Tichnová medzi najaktívnejšich a najdlhšie pôsobiacich vydávateľov pohľadníc v Senci. Zároveň bola jednou z dvoch žien, ktoré vydávali pohľadnice. Druhou bola pani Szolgayová, ktorá viedla obchod s papierenským tovarom.

Samozrejme z jej dieľne pochádza oveľa viac pohľadníc, vyhotovených rôznymi technikami. Ale tieto štyri som si vybral zámerne ako prvé, ktoré Vám predstavím. A hneď aj vysvetlím dôvod prečo.

Pri katalogizovaní mojej zbierky som si všimol, že tieto pohľadnice majú rovnaké číslo vydávateľky, ktoré líšia sa iba v písmene. Teda v poradí ako ich tu uvádzam: 8394a, 8394c a 8394d.

Z tohto zistenia som si dovolil urobiť záver, že zrejme ide o súbor pohľadníc, alebo sériu. Či tomu je naozaj tak neviem. Sám vlastním prvé tri pohľadnice s označením a), c) a d). Teda chýba pohľadnica s číslom 8394b.

Zároveň sa obraciam na zberateľov seneckých pohľadníc, ak by vlastnili pohľadnice z tejto série (súboru) s iným písmenkovým označením prosím kontaktujte ma, resp. zašlite scan predmetnej pohľadnice na z.smith002@gmail.com

Štrand Slovenskej Ligy (číslo 8394a)

Turecký dom - pošta (číslo 8394c)

Železničná stanica Senec (číslo 8394d)

Pri mojom bádaní som narazil na nižšie vyobrazenú pohľadnicu tiež z dieľne Emmy Tichnovej, na stránke Forum Inštitútu Šamorín (http://www.foruminst.sk/), ktorá svojim vyhotovením (rovnaký biely rám), a obdobia, ktoré znázorňuje by mohla zapadať do tejto série. Ak by ju niekto vlastnil, poprosím o skontrolovanie čísla pohľadnice, či moja domnienka je správna.

Republikánska ulica - obchod Baťa (číslo 8394_ ??? )

Synagóga Senec

V roku 1825 si židovská komunita v Senci dala postaviť synagógu, ktorá bola v okolí jedinou. Bola postavená v secesnom štýle s orientalnymi prvkami. Svoju dnešnú podobu získala počas rekonštrukcie v r.1904.

V Senci vždy bola silná židovská komunita, ktorá vr. 1930 tvorila až 1/4 obávateľstva. Až po II.svetovej vojny táto komunita "zanikla". Z deportácii počas vojny sa vrátilo veľmi málo obývateľov.

Pohľadnica bola vydaná v náklade Emmy Tichna, ktorá v Senci vlastnila obchod so zmiešaným tovarom. Vyobrazená je časť dnešného Mierového námestia (vtedy Ul.Molnár Albertova).

Partia dnešného Mierového námestia (v pozadí dominanta námestia synagóga)

Vydávateľom pohľadnice je Emma Tichna (pohľadnica má číslo 20686)

Napriek tomu, že v okolí Senca židovská komunita nemala inú synagógu, v niektorých okolitých dedinách mali aj svoje modlitebne. Jedna z ních sa nachádzala aj v dedinke Reca. Na mieste tejto modlitebne dnes stojí "kultúrny dom" dediny, ako "veldielo" predchádzajúceho režimu.

Čierno-bielu fotopohľadnicu vydal fotograf Kaksa zo Senca.

Najstaršia pohľadnica Senca (!?)

Po prečítaní knihy od pána P.Sedalu - SENEC putovanie storočím, som si prezrel svoju zbierku pohľadníc Senca. Totiž autor v predslove uvádza (citujem): "Najstaršie pohľadnice Senca sa zachovali asi od roku 1903."

S týmto tvrdením nemožno súhlasiť. Sám mám v zbierke pohľadnicu, ktorá riadne prešla poštou a je z pred r. 1899. Ako vidno z príchodzej pečiatky vo Viedni, dorazila na tamojšiu poštu dňa 16.02.1899 doobeda medzi 10 a 11.30 hod.

Samotná pohľadnica zrejme bola vydaná ešte v r. 1898. Ide o čiernobielu litografickú pohľadnicu v secesnom štýle. Koláž troch obrázkov zobrazuje terajšie Mierové námestie, a pohľad na kostol Sv.Mikuláša.

Pohľadnica bola podaná na seneckej pošte 15.2.1899, a už na druhý deň ju obdržal adresát. (Mašinéria rakúsko-uhorskej pošty pracovala precízne, čo bohu žiaľ o dnešnej Sl.pošte sa nedá povedať).

Boldog(fa) - farnosť a kostol

Dnes Vám prinášam veľmi zaujímavú fotopohľadnicu z malej dedinky neďaleko Senca, z Boldogu. Fotografia vznika zrejme koncom tridsiatych rokov 20.storočia. Záber je z dvora farnosti smerom na kostol.

Samotnú fotografiu vyhotovil Fotoatelier KEDRO Senec. Podarilo sa mi zistiť, že majiteľom atelieru bol Rudolf Kedro, nič viac. Preto sa obraciam aj na Vás čitateľov týchto stránok. Ak by ste mali bližšie informácie prosím sprístupnite ich.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1245 s názvom TULWEJ. Postupne sa názov obce menil:

1276 - Tholuoy

1328 - Tuulway

Do roku 1960 názov obce je Matka Božia (Boldogasszonyfalva)

Dedinka sa preslávila nálezom náhrobného kameňa z čias Rímskej ríše, počas reštaurovaní kostola.

Bratislavská ulica okolo r. 1910

Táto, na prvý pohľad nevábna ušpinená pohľadnica z obdobia Rakúsko-uhorskej monarchie je z "dieľne" nášho známeho vydávateľa pohľadníc na prelome 19. a 20. storočia, Józsefa Jungköniga.

Vyobrazuje dnešnú Bratislavskú ulicu, pohľad od centra mesta smerom na Bratislavu. Záber vznikol spod kostolného kopca. Na pravej strane vidno dobové oplotenie samotného kopca a cintorína. Budova na ľavej strane nevedno akú funkciu plnil. Či to bol "obyčajný" rodinný dom, alebo slúžilo ako obydlie nejakému majetnejšiemu občanovi, tažko dnes už zistiť.
Samotná pohľadnica ukazuje typický vývoj menšich miest vtedajšieho Uhorska, keď cintorín sa nachádzal na okraji mesta, za ktorou už občianska zástavba bola veľmi zriedkavá.

Na konci stromoradia vidno malý most, ktorý zrejme preklenul odvodňovací kanál odvádzajúci dažďovú vodu z vinohradov (pince-sor). Tento kanál dnes už je samozrejme dávno zasypaný.

Adresná strana pohľadnice, tentokrát už s pôvodnou známkou.

Pohľadnica je pekným príkladom aj vývoja názvu mesta. V roku 1910 ešte aj na poštovej pečiatke vyskytuje "Szempcz", kým už v roku 1911 je to "Szencz" (príklad uvediem v ďalších príspevkoch). Ide o pečiatku typu G. 442 (Monografia čs. známok diel 15) s rozlišovacím písmenom A, ktorý sa používal od roku 1894 (prvé známe použite je zo dňa 21.01.1894)

Adresná strana pohľadnice je s krátkou adresou. A objavuje sa na nej aj novinka, zložitejšie číslovanie vydávateľa. Číslo tejto pohľadnice je 282 sz.Z.J.N.M. Ak správne interpretujem, tak táto pohľadnica by mala byť 282. vydaná Jungkönigom.

Kostol Sv.Mikuláša a "Turecký dom"

Významnými historickými pamiatkami mesta sú barokový kostol Sv.Mikuláša a renesančný kaštieľ "turecký dom".

Kostol na nachádza na návrší na juhozápade od hlavného námestia. Pôvodne ranogotická stavba prešla viacerými prestavbami:

r. 1326 - prvá známa prestavba

r. 1633 - prestavba v renesančnom slohu

r. 1740 - baroková prestavba, kedy získal kostol dnešnú podobu

Posledná významnejšia prestavba sa uskutočnila na prelome 19. a 20. storočia. V kostole sa nachádzajú 4 rokokové oltáre. Návršie okolo kostola je obohnané múrikom, v spojoch s prejavmi Ježišovej krížovej cesty.

Renesančný kaštiel "Turecký dom" si dal postaviť v rokoch 1556-1560 bratislavský župan Krištof Batthany, pôvodne ako lovecký kaštieľ. Do roku 1757 kaštieľ slúžil aj na zasadanie bratislavskej župy. Charakteristickým je nárožná valcová veža (bastion).
Kaštieľ počas 1.republiky slúžil väčšinou na úradnícke účely. Nachádzala sa v nej o.i. aj pošta.

Dnes kaštiel slúži ako sídlo turistickej informačnej kancelárie na prízemí, a na poschodí je mestské múzeum.

Obchod Jozsefa Jungköniga

Na konci 19. a začiatku 20. storočia jedným z najznámejších vydávateľov seneckých pohľadníc bol p. Jozsef Jungkönig. Vlastnil obchod na rohu dnešnej Lichnerovej ulice a Nám. 1.mája. Budova dnes už nestojí.

Jungkönigov obchod bol známy aj tým, že vo dvore domu prevádzkoval ako prvý kino, amfiteáter. Na nie príliš veľkom dvore mal natiahnutú bielu plachtu popri múre. Návštevníci sedeli na bežných drevených stoličkách. (Priestory tohto "kina" sú tiež zachytené na pohľadnici, ktorej vydávateľom je samozrejme on sám).

Zrejme bol dobrým obchodníkom, a vedel ako robiť reklamu vlastnému obchodu, a ešte na tom aj privyrobiť. V tom období pohľadnice, a zasielanie pohľadníc zažívalo veľké "boom". Takže jeho prvé farebné, litografickou technikou vyrobené pohľadnice s dlhou adresou zrejme išli dobre na odbyt.

Pohľadnica v secesnom štýle vyobrazuje už zmienený obchod, a dominantu mesta, kostol Sv.Mikuláša.

Pohľadnica č. 2388

Rubová strana pohľadnice s dlhou adresou

Adresátom bola freulein Isabella Szakovich v Malackách. Odosielateľom Irma Tlachata (?). Je datovaná 13.mája 1900 vo Svätom Martine (Szent Márton).

Pozvánka na potulky Sencom

Milí priatelia, chcem Vás týmto pozvať na virtuálnu prechádzku mestom Senec pomocou starých pohľadníc, dokladov poštovnej histórie a iných písomností.

Cieľom týchto stránok je priblížiť premenu mesta, poukazovať zákutia, ktoré už ani neexistujú. Tak isto by som rád vzbudil záujem čitateľov o filokartiu - zbieranie pohľadníc, nemých obrázkových svedkov premeny mesta.