Najstaršia historická a sakrálna budova v Senci

Kostol Svätého Mikuláša sa nachádza na návrší, ktoré uzatvára hlavné námestie mesta. Pod kopcom vedie a vždy viedla cesta smerom na Bratislavu. Táto skutočnosť priam predurčoval kopec na vytvorenie strážneho miesta, opevnenia na ochranu vstupu do mesta. Podľa historických dokumentov už v roku 1308 tu stál drevený kostolík, ktorý bol súčasťou obranného systému z čias Veľkej Moravy.

Kostolné návršie zo strany cesty na Bratislavu

Ďalšia zmienka o kostole je z roku 1326 v chotárnej listine dedín Torony (Tureň) a Bél (Biel), v ktorom sa uvádza, že v Senci sa nachádza kostol zasvätený sv. Mikulášovi.Matheus de Tata dal v roku 1556 postaviť v kostole bočný oltár. Do roku 1561 kostol patril zemepánom Báthoryovcom, ktorí vlastnili aj mesto Senec. Po ich vymretí prechádza mesto, ale aj kostol do držby rodiny Thurzovcov, ktorí boli evanjelici. A tak pôvodne katolícky kostol počas obdobia 1561 až 1663 slúžil evanjelikom.Samotný kostol je pôvodom ranogotická stavba (sanktuárium). V roku 1326 je to tehlová stavba bez veže, ktorú pristavali až v r. 1701. Prešla viacerými prestavbami: 1561, v roku 1633 renesančná prestavba, 1740 baroková prestavba.

Kostolné návršie od hlavného námestia

V kostole sú umiestnené štyri oltáre: hlavný zasvätený sv.Mikulášovi biskupovi, bočný vľavo zasvätený ružencovej Panne Márii, bočný vpravo zasvätený sv. Ladislavovi, a oltár sv. Terezky z roku 1776.

Interiér kostola s hlavný oltárom zasväteným sv.Mikulášovi, vľavo kazateľna,ktorá sa zničila počas požiaru v 90-tych rokoch 20.storočia

Po stranách presbytéria sa nachádza poschodová sakristia a oratórium. Ktoré sú otvorené do priestoru kostola oknami a dverami.Na pravo od hlavného oltára bola umiestnená kazateľňa, bohato zdobená drevorytmi a erbom, ktorá padla za obeť ničivého požiaru 90-tych rokoch 20.storočia.

Jaskyňa Panny Márie, ktorú dal postaviť Terézia Szabóová. Návršie ešte pred vybudovaním kalvárie.

Z vonkajšej strany sanktuária je zamurovaný vchod do krypy, ktorá sa nachádza pod kostolom. Jaskyňu, zasvätenú Panny Márii dal postaviť na pamiatku svojho manžela Laszló Poóra jeho vdova Terézia Poórová, rod. Szabóová.
László a Terézia Poórovci boli bezdetný, preto všetok svoj majetok venovali na zveľaďovanie okolia kostola, a na podporu vzdelania nadaných detí. Založili nadáciu, ktorá podporovala štúdium chlapcov z veľkej a rozvetvenej rodiny Poórovcov. Táto nadácia svoju činnosť dodnes vykonáva, ktorú obnovili po roku 1989, kedy boli navrátené pozemky, z ktorých prenájmu nadácia prispievala na štúdium.

Jaskyňa Panny Márie s pôvodný kovaným oplotením, ktorí slúži do dnes viac-menej v pôvodnej podobe.

Okrem lurdskej jaskyne z peňazí Poórovcov sa postavilo aj oplotenie kostolného návršia a cintorína, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti kostola.

Pohľad na kostol od cintorína. Vpravo krypta rodiny Poórovcov, mecenášov kostola a vzdelávania

Zriedkavá podľadnica, na ktorej je vyobrazená fara

Ku kostolu samozrejme patrila aj fara. Budova fary bola postavená v r. 1860, a tvorila súčasť uzavretej rezidencie Esterházyovcov.

Výsek z predchádzajúcej pohľadnice. Budova fary (dnes už neexistuje)