sobota 22. mája 2010

Socha Immaculata (morový stĺp) v Senci

V roku 1714 postihla mestečko morová epidémia, ktorá bola v 18.storočí pohromou pre ľudstvo. Na počesť skončenia moru v r. 1747 si dala rodina Bornemissza postaviť sochu Panni Márii - Immaculaty.
Socha bola postavená na rázcestí smeru Bratislava-Trnava a smer Šamorín na námestí.

Immaculata na pohľadnici na začiatku 20.storočia
(Vydávateľ Friedmann Farkas, číslo pohľ. 140)


Kolážová pohľadnica z 30-tých rokov 20.str.
(Vydávateľ Emma Tichna)

Detail predchádzajúcej pohľadnice so sochou Immaculata



Farebná foto pohľadnica z r. 1969
(Vydávateľ Šport Bratislava)


Čierno-biela pohľadnica zachytáva Immaculatu od Krátkej ulici.



Pohľadnica z rovnakej dieľne a obdobia
Záber zachytáva Immaculatu a aj Stĺp hanby (familiárne známe Pillinger Kati)

Immaculata v 70-tých rokoch 20 storočia počas rekonštrukcie Mierového námestia bola premiestnená k Lourdskej jaskyni, kde nebola až tak na očiach.
Socha po rekonštrukcii a navrátení jej zašlej slávy dožila znovu osadenia na pôvodnom mieste, na Mierovom námestí počas revitalizácie na začiatku 21.storočia.



utorok 11. mája 2010

Nenápadná obec na okraji Podunajskej nížiny

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1256 v súvislosti so sporom o majetky (Oľdzu – obce v okr. Dunajská Streda), ktorého bol účastníkom Peter Magnus z Rece. Tieto dedičné majetky vlastnil neoprávnene, napriek tomu kráľ Bela IV. ho potvrdil v držbe majetku. Celý spor sa zopakoval v r.1257.


Prvou osadou v miestach dnešnej obce bola Petrum Magistrum de Rethe, ktorá počas tatárskych nájazdov v 13. storočí zanikla. Od druhej polovice 13. str. osada sa spomína ako Milenta – názov pochádza z r. 1245, vtedajším vlastníkom bol Csák Máté (Matúš Čák Trenčanský).

- 1309 sa stal významným medzníkom pre rozvoj obce, totiž dostal šľachtické práva.
- 1368 ako majiteľ osady s názvom Terra Rethe sa uvádza Ján Rétei.
- 1595 vytvorilo sa reformované zhromaždenie. Toto bolo oporou a útočiskom pre exulantov z Moravy, obce Nosislav. Po porážke v bitke pri Bielej hore (8.11.1620) prichádzali do obce na bohoslužby, krsty detí a uzatváranie manželstiev.

Kostol reformovanej a rímsko-kat.cirkvi, ref.fara, dom predstaveného



Približne 30 rodín sa usadilo v obci natrvalo. Zrejme z tohto obdobia pochádzajú priezviská ako Morvay, Pém a podobne, ktoré dodnes sa vyskytujú v obci.

- 1671 vzniká zbor Jednoty Bratskej. Spomienkou na toto obdobie je Zborový dom, českomoravská modlitebňa za kostolom reformovanej cirkvi.

Hoci cirkev v Réci bola maďarská, poskytovala im duchovnú ochranu, bola pre nich bezpečným miestom. Veriaci z Nosislavic sa niekoľkokrát do roka vybrali na púť pešo do Rece. Cesta im trvala asi 10 dní, cez deň sa ukrývali a v noci išli. Na pobožnosti im bola vždy vyhradená pravá ľavica od kancľa.

Prvým kazateľom bol Ján Valesius, od r. 1712. Pochádzal zo Senice. V roku 1673 Leopold I. ho povýšil do šľachtického stavu.

Je na historikoch dokázať, či pri svojich cestách z Poľska do Skalice a Trnavy, navštívil obec Recu aj učiteľ národov J. A. Komenský, a to asi v roku 1650, nakoľko jeho posol Ján Tobian udržiaval s Recou kontakty a Reca bola v tej dobe aj s obcou Pusté Úľany artikulárnym miestom.

- 1671 premiestnenie sídla Skalického cirkevného zboru
- 1769-1771 stavba kostola reformovanej cirkvi
- 1871 rímsko-katolický kostol


V roku 1905 boli počas vykopávok v obci nájdené strieborné mince a to veľké mince v počte 44 a 204 malých mincí, a to biatec, nonnos, devil a titto. Zbierka týchto mincí je uložená v Bratislavskom mestskom múzeu, a časť v Budapešti a Viedne.
V r. 1938 na základe viedenskej arbitráže obec bola pripojená späť k Maďarsku, a stala sa pohraničnou obcou. Pohraničná stráž sídlila v budove dnešnej základnej škole s vyuč. jazykom slovenským.

V pravo hore pohraničná stráž, v ľavo hore učiteľský dom, v ľavo dole spotrebné družstvo, v pravo dole rimsko-kat.škola


Netreba zabudnúť ani na komunitu židovskej obce, ktorá mala v dedine vlastnú modlitebňu, ktorá stála na mieste dnešného kultúrneho domu.

sobota 1. mája 2010

Pohľadnice z dielne Emmy Tichnovej

Popri F.Friedmannovi patrí pani Emma Tichnová medzi najaktívnejšich a najdlhšie pôsobiacich vydávateľov pohľadníc v Senci. Zároveň bola jednou z dvoch žien, ktoré vydávali pohľadnice. Druhou bola pani Szolgayová, ktorá viedla obchod s papierenským tovarom.
Samozrejme z jej dieľne pochádza oveľa viac pohľadníc, vyhotovených rôznymi technikami. Ale tieto štyri som si vybral zámerne ako prvé, ktoré Vám predstavím. A hneď aj vysvetlím dôvod prečo.
Pri katalogizovaní mojej zbierky som si všimol, že tieto pohľadnice majú rovnaké číslo vydávateľky, ktoré líšia sa iba v písmene. Teda v poradí ako ich tu uvádzam: 8394a, 8394c a 8394d.
Z tohto zistenia som si dovolil urobiť záver, že zrejme ide o súbor pohľadníc, alebo sériu. Či tomu je naozaj tak neviem. Sám vlastním prvé tri pohľadnice s označením a), c) a d). Teda chýba pohľadnica s číslom 8394b.
Zároveň sa obraciam na zberateľov seneckých pohľadníc, ak by vlastnili pohľadnice z tejto série (súboru) s iným písmenkovým označením prosím kontaktujte ma, resp. zašlite scan predmetnej pohľadnice na z.smith002@gmail.com

Štrand Slovenskej Ligy (číslo 8394a)


Turecký dom - pošta (číslo 8394c)

Železničná stanica Senec (číslo 8394d)


Pri mojom bádaní som narazil na nižšie vyobrazenú pohľadnicu tiež z dieľne Emmy Tichnovej, na stránke Forum Inštitútu Šamorín (http://www.foruminst.sk/), ktorá svojim vyhotovením (rovnaký biely rám), a obdobia, ktoré znázorňuje by mohla zapadať do tejto série. Ak by ju niekto vlastnil, poprosím o skontrolovanie čísla pohľadnice, či moja domnienka je správna.


Republikánska ulica - obchod Baťa (číslo 8394_ ??? )