Novinky zo zbierky

Koláž kostola, a námestie s "Tureckým" domom

Spôsob ťaženia štrku na začiatku 20.storočia

Dominanty mesta - secesná koláž

Dnes predstavujem secesnú kolážovú pohladnicu, ktorá vyobrazuje dominanty mesta na začiatku 20.storočia. Pohladnica bola "poskladaná" z obrázkov iných pohladníc, dovtedy vydaných aj inými vydávateľmi (pomerne bežne sa to využívalo).

Na pohľadnici vidno rimsko-katolický kostol, synagógu, železničnú stanicu a "báger".

Ďalšie zábery na námestie z obdobia 2.SV

Pridávam ďalšiu pohľadnicu z obdobia 2.SV so zábermi na námestie.

Na hornom obrázku je vidieť pôvodné miesto sochy Imaculata aj s stromovou alejou. V pravej časti je Stĺp hanby.

Dolný obrázok je záber na námestie od Obecného domu, až k nárožiu námestia a dnešnej Lichnerovej ulici. Vidno pôvodné kované oplotenie synagógy. A na ľavej strane obrazu ešte vidno aj čerpaciu stanicu na benzín. Čo je zaujímavé, že druhá čerpacia stanica bola trošku ďalej na námestí oproti Imaculaty (viď horný obrázok.

Mierové námestie počas 2.SV

Táto pohľadnica zachytáva uličný front Mierového námestia. Ceľkom vľavo je ešte vidno pôvodné oplotenie synagógy. Vo vedľajšom dome fungovala lekáreň. Ďalej je obecný dom. Prízemná stavba dnes už nestojí, je tam vchod do dvora s obchodmi.

Ďalšia budova je bývalé mäsiarstvo, dnes výdajňa zdravotníckych potrieb.

Predposledná budova patrí dodnes rodine Bittnerovcom, a poslená vpravo patrila Júliusovi Kohnovi, ktorý ešte aj v 70-tých rokoch žil vo dvore budovi, keď už sa využívala ako škôlka.

Kaplnka Najsvätejšej Trojice a Löflerov dom

Na kolorovanej kolážovej pohľadnici z r. 1903 sú vyobazené dve charakteristické budovy mestskej zástavby, Löflerov dom a kaplnka Najsvätejšej Trojice.

Pohľadnica z r. 1903. Kolorovaná koláž s motívom vínnej révy.

Löflerov dom, ktorý stojí na rohu Lichnerovej a Kováčskej ulici (koľkí z vás vedeli, že ulica, ktorá spojuje Lichnerovú s Vajanského ulicou sa tak volá ?!). Dnes sa v ňom nachádza kaviáreň Lagúna.

Kaplnka Najsvätejšej Trojice bola postavená v r. 1860 v klasickom štýle. Nachádza sa na Štúrovej ulici smerom na Slnečné jazerá.

Senecká sporiteľňa akciová spoločnosť - Szenci Takarékpánztár Rt.

Tento krát neprinášam nový pohľad na naše mesto, ale pár písomností, ktoré dokazujú čulý obchodný ruch už aj na konci 19. a začiatkom 20. storočia v Senci.
Vyobrazená listina je akcia Seneckej sporiteľni, akciová spoločnosť (Szenci takarékpénztár, Rt.), ktorá bola založená v roku 1895.

(Táto listina bohu žiaľ sa nenachádza v mojej zbierke, vyobrazenie som našiel na internete)

Ďalší doklad je zmenka Seneckej sporiteľne, vystavená v roku 1898 na sumu 357,40 florénov (forintov) na nákup reziva u obchodníka s rezivom, József Stern.

(Scan nie je celý, formát je väčší ako A4 na výšku – z vlastnej zbierky)

(Zadná strana zmenky)

Premeny Mierového námestia a Nám. 1.mája počas jedného storočia - pokračovanie

Priložená pohľadnica mi pribudla do zbierky dnes. Je to záber na dnešné Mierové námestie približne z úrovne dnešného mestského úradu. Na ľavej strane prvé dva poschodové domy stoja dodnes, ako málo z pôvodných budov. Ďalšie prízemné boli začiatkom 20.storočia a neskôr zbúrané a nahradené tiež poschodovými. Zábere tak isto zachytáva starú budovu pošty, ktorá bola odstránená v priebehu minulého roka. Na pravej strane záberu prízemné budovy už neexistujú. Zaujímavé je na pohľadnici aj zachytenie pôvodného osvetlenia námestia – kandeláber.

M E G H Í V Ó - P O Z V Á N K A

A szenci SZMA Alapiskola korabeli zománcozott táblája

(Dobová smaltovaná tabuľa ZŠ s VJM v Senci)

2011. április 2. az anyanyelvi oktatás újraindításának 60.évfordulója. Ebbõl az alkalomból a szenci SZMA Magyar Tanítási Nyelvű Alapiskola kiállítást szervez az iskola multjának tárgyi emlékeibõl, kordokumentumaiból. A kiállítás megnyitójának kísérõ rendezvényei:

Április 2.

13:30 – ökumenikus szertartás a Szent Miklós templomban

15:00 – ünnepi gálaműsor a helyi kultúrális központban

17:00 – kopjafa avatás az iskola elõtt

17:30 – a kiállítás megnyitása, állófogadás

További információk:

http://www.szenc.sk/dokumentumok2011.html

---------------------------------------------------------------

2. apríla 2011 je 60. výročím znovu zavedenia vyučovania na školách v materinskom jazyku menším. Na počesť tohto výročia senecká Základná škola Molnára Alberta Szenciho organizuje výstavu z dobových artefaktov a dokumentov v priestoroch školy. Sprievodné podujatia:

2.apríl

13:30 – ekumenická bohoslužba v kostole Sv. Mikuláša v Senci

15:00 – kultúrny program v miestnom kultúrom stredisku

17:00 – odhalenie pamiatky

17:30 – otvorenie výstavy, slávnostná recepcia v priestoroch školy

Železničná stanica RÉTE – RECA

Ako ukážku prírastku do mojej zbierky vám predkladám unikátny (podľa mňa) záber na železničnú „stanicu“ (zastávku) malej obce Reca (Réte) neďaleko od Senca.
Obec sa nachádza 4 km od Senca. Zastávka je vzdialená od obce ešte aj v dnešnej dobe asi 1 km. Leží na trati Bratislava – Nové Zámky – Štúrovo.
Samotný záber pochádza z r. 1910, a je na ňom vyfotený „správca“ zastávky Rákoczy Ferenc.

Budova žel. zastávky z r. 1910 je do dnes v pôvodnej podobe zachovaná.

Pohľadnice z dieľne Emmy Tichnovej - 2.časť

V máji r. 2010 som sa obrátil na verejnosť s prosbou o pomoc, pri zisťovaní, či pani E.Tichnová vydávala svoje pohľadnice ako série, alebo jednotlivo. Viac sa dočítate tu:

Pohľadnice z dieľne Emmy Tichnovej - 1.časť

Dnes sa mi podarilo získať ďalšiu pohľadnicu, ktorá má rovnaké číslovanie 8394e.

Je to záber na parný mlyn od vyústenia dnešnej Šafarikovej ulice na Trnavskú ulicu.

Samozrejme naďalej privítam prípadné zistenia ostatných zberateľov.

Slnečné jazerá - "Báger"

Samotné jazerá vznikali postupne od r. 1845, kedy začala intenzívna ťažba štrku, ktorá sa využívala na stavbu železničnej trate Bratislava – Galanta. Ťažbu riadila Železničná správa Rakúska Uhorska.

Postupne takto vzniklo 5 samostatných jazier, ktoré sa zlúčili do jednej ucelenej vodnej plochy začiatkom 20 storočia. Celková vodná plocha predstavuje vyše 100 ha, a jej najväčšia hĺbka 12 m.

Myšlienky vybudovania verejného kúpaliska sa ujala v r. 1919 Slovenská Beseda v Senci spolu s 59. Zborom Slovenskej Ligy. V tomto období jazerá dostali aj nový názov „Slovenské Tahiti“, ktoré sa však neujalo. Medzi domácimi sa naďalej jazerá spomínali len ako „Báger“.

Od r. 1930 správa kúpaliska definitívne prechádza do rúk 59. Zboru Slovenskej Ligy. Liga vzala do prenájmu areál od správy ČSD. Postupne vybudovali pláže, bufety. Areál sa ohradil.

Dnešný názov „Slnečné jazerá“ dostali v r. 1960, kedy bola vypísaná súťaž na nový názov.
Od tej doby sa vlastne počíta „zlatá éra“ jazier. Rozmachom turizmu, a vytvorením lepších podmienok sa jazerá stali celoštátne vyhľadávaným turistickým cieľom.

Pominuteľnosť, alebo ako miznú nemí svedkovia doby

Bola to jedna z posledných troch budov pešej zóny, ktorá ako – tak odolávala zmenám a vkusu ľudí počas viac ako 100 ročnej jej existencie.
Už na prvých pohľadniciach mesta zo začiatku 20.storočia bola viackrát vyobrazená.

Statočne odolávala zubu času, obmene spoločenského zriadenia, ale aj rôznych majiteľov. Ale nadišiel aj jej čas. Doslúžila.
Aj keď fasáda nenaznačovala, že by niečo nebolo v poriadku s ňou, jej technický stav bol nalomený. Na statike budovy zanechala svoje odtlačky bývalá rušná Gottwaldova ulica, cez ktorú dlhé roky viedla hlavná dopravná tepna mesta smerom na Šamorín a Dunajskú Stredu.

Ako skoro každá budova zámožnejšej rodiny zo začiatku 20.storočia slúžila nie len na bývanie, ale aj pre verejnosť. Na prízemí vždy bola predajňa. Počas 1.republiky samozrejme súkromná, po zoštátnení štátna. Až kým po roku 1993 sa vrátila k pôvodnej funkcii, a slúžila ako útulná kaviareň a cukráreň Balkán. Zmrzlina z tejto cukrárne bola známa v širšom okolí mesta.

Nová budova bude slúžiť rovnakému účelu. Podľa zámeru cukráreň Balkán by sa mal otvoriť už pred budúcoročnou sezónou.

Najstaršia historická a sakrálna budova v Senci

Kostol Svätého Mikuláša sa nachádza na návrší, ktoré uzatvára hlavné námestie mesta. Pod kopcom vedie a vždy viedla cesta smerom na Bratislavu. Táto skutočnosť priam predurčoval kopec na vytvorenie strážneho miesta, opevnenia na ochranu vstupu do mesta. Podľa historických dokumentov už v roku 1308 tu stál drevený kostolík, ktorý bol súčasťou obranného systému z čias Veľkej Moravy.

Kostolné návršie zo strany cesty na Bratislavu

Ďalšia zmienka o kostole je z roku 1326 v chotárnej listine dedín Torony (Tureň) a Bél (Biel), v ktorom sa uvádza, že v Senci sa nachádza kostol zasvätený sv. Mikulášovi.Matheus de Tata dal v roku 1556 postaviť v kostole bočný oltár. Do roku 1561 kostol patril zemepánom Báthoryovcom, ktorí vlastnili aj mesto Senec. Po ich vymretí prechádza mesto, ale aj kostol do držby rodiny Thurzovcov, ktorí boli evanjelici. A tak pôvodne katolícky kostol počas obdobia 1561 až 1663 slúžil evanjelikom.Samotný kostol je pôvodom ranogotická stavba (sanktuárium). V roku 1326 je to tehlová stavba bez veže, ktorú pristavali až v r. 1701. Prešla viacerými prestavbami: 1561, v roku 1633 renesančná prestavba, 1740 baroková prestavba.

Kostolné návršie od hlavného námestia

V kostole sú umiestnené štyri oltáre: hlavný zasvätený sv.Mikulášovi biskupovi, bočný vľavo zasvätený ružencovej Panne Márii, bočný vpravo zasvätený sv. Ladislavovi, a oltár sv. Terezky z roku 1776.

Interiér kostola s hlavný oltárom zasväteným sv.Mikulášovi, vľavo kazateľna,ktorá sa zničila počas požiaru v 90-tych rokoch 20.storočia

Po stranách presbytéria sa nachádza poschodová sakristia a oratórium. Ktoré sú otvorené do priestoru kostola oknami a dverami.Na pravo od hlavného oltára bola umiestnená kazateľňa, bohato zdobená drevorytmi a erbom, ktorá padla za obeť ničivého požiaru 90-tych rokoch 20.storočia.

Jaskyňa Panny Márie, ktorú dal postaviť Terézia Szabóová. Návršie ešte pred vybudovaním kalvárie.

Z vonkajšej strany sanktuária je zamurovaný vchod do krypy, ktorá sa nachádza pod kostolom. Jaskyňu, zasvätenú Panny Márii dal postaviť na pamiatku svojho manžela Laszló Poóra jeho vdova Terézia Poórová, rod. Szabóová.
László a Terézia Poórovci boli bezdetný, preto všetok svoj majetok venovali na zveľaďovanie okolia kostola, a na podporu vzdelania nadaných detí. Založili nadáciu, ktorá podporovala štúdium chlapcov z veľkej a rozvetvenej rodiny Poórovcov. Táto nadácia svoju činnosť dodnes vykonáva, ktorú obnovili po roku 1989, kedy boli navrátené pozemky, z ktorých prenájmu nadácia prispievala na štúdium.

Jaskyňa Panny Márie s pôvodný kovaným oplotením, ktorí slúži do dnes viac-menej v pôvodnej podobe.

Okrem lurdskej jaskyne z peňazí Poórovcov sa postavilo aj oplotenie kostolného návršia a cintorína, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti kostola.

Pohľad na kostol od cintorína. Vpravo krypta rodiny Poórovcov, mecenášov kostola a vzdelávania

Zriedkavá podľadnica, na ktorej je vyobrazená fara

Ku kostolu samozrejme patrila aj fara. Budova fary bola postavená v r. 1860, a tvorila súčasť uzavretej rezidencie Esterházyovcov.

Výsek z predchádzajúcej pohľadnice. Budova fary (dnes už neexistuje)

Premeny Mierového námestia a Nám. 1.mája počas jedného storočia - 2.časť

Dnes prinášam ďalšie ukážky premeny "nášho" námestia.


Pohľadnica z dieľne Pressfoto zo 70-tých rokov


Detail predchádzakúcej pohľadnice. Časť námestia (vpravom dolnom rohu) dnes už nestojí)


Mestský úrad, na balkóne neodmysliteľný "slogan" svojej doby


Moderné dielo, socha Slobody, odzrkadlujúca štýl doby (socreál)


A na záver pohľadnica z r.2007, vydal J.Nádaský, fotograf P.Sedala

Senecký mlyn

Senecký mlyn bol svojho času jeden z najmodernejších v širokom okolí. Založili ho v roku 1906, ako družstvo. Sídlo mal v Senci a zaoberal sa mletím obilia, výmenným obchodom poľnohospodárskych komodít a maloobchodnou činnosťou – predajom múky. Samotný mlyn dal postaviť grof Esterházy z Čeklísa (Bernolákovo).
Prvý obchodný rok začal 31.decembra 1907. Družstvo malo 500 obchodných podielov. Riaditeľstvo pozostávalo z dvoch riaditeľov a trojčlenného predstavenstva. Predsedom zakladajúceho zhromaždenia bol Michal Szabó.

Budova okolo 1910

V roku 1929 mlyn prešiel rekonštrukciou a modernizáciou. Strojový park sa vymenil na elektrický pohon, čím sa zvýšil výkon denne na sedem vagónov. Múka pochádzajúca zo seneckého mlynu bola natoľko kvalitná, že bola hľadaná aj v zahraničí. Ročný výkon mlyna v tom období bol 2000 vagónov, a mal približne 80 zamestnancov. V tomto období fungoval už pod názvom „KARL ESTERHÁZY KUNSTMÜHLE Aktiengesselschaf“.

Areál v období najväčšieho rozmachu a slávy. 20-té roky minulého storočia.
V budove pred mlynom sídlila správa mlynu. (výrez z faktúry)

Faktúra z r. 1928

Po roku 1948 ho vyvlastnili a zoštátnili. Fungoval v pôvodných priestoroch až do 90-tých rokoch 20.storočia, kedy budoval úplne vyhorela.