Synagóga Senec

V roku 1825 si židovská komunita v Senci dala postaviť synagógu, ktorá bola v okolí jedinou. Bola postavená v secesnom štýle s orientalnymi prvkami. Svoju dnešnú podobu získala počas rekonštrukcie v r.1904.

V Senci vždy bola silná židovská komunita, ktorá vr. 1930 tvorila až 1/4 obávateľstva. Až po II.svetovej vojny táto komunita "zanikla". Z deportácii počas vojny sa vrátilo veľmi málo obývateľov.

Pohľadnica bola vydaná v náklade Emmy Tichna, ktorá v Senci vlastnila obchod so zmiešaným tovarom. Vyobrazená je časť dnešného Mierového námestia (vtedy Ul.Molnár Albertova).

Partia dnešného Mierového námestia (v pozadí dominanta námestia synagóga)

Vydávateľom pohľadnice je Emma Tichna (pohľadnica má číslo 20686)

Napriek tomu, že v okolí Senca židovská komunita nemala inú synagógu, v niektorých okolitých dedinách mali aj svoje modlitebne. Jedna z ních sa nachádzala aj v dedinke Reca. Na mieste tejto modlitebne dnes stojí "kultúrny dom" dediny, ako "veldielo" predchádzajúceho režimu.

Čierno-bielu fotopohľadnicu vydal fotograf Kaksa zo Senca.

Najstaršia pohľadnica Senca (!?)

Po prečítaní knihy od pána P.Sedalu - SENEC putovanie storočím, som si prezrel svoju zbierku pohľadníc Senca. Totiž autor v predslove uvádza (citujem): "Najstaršie pohľadnice Senca sa zachovali asi od roku 1903."

S týmto tvrdením nemožno súhlasiť. Sám mám v zbierke pohľadnicu, ktorá riadne prešla poštou a je z pred r. 1899. Ako vidno z príchodzej pečiatky vo Viedni, dorazila na tamojšiu poštu dňa 16.02.1899 doobeda medzi 10 a 11.30 hod.

Samotná pohľadnica zrejme bola vydaná ešte v r. 1898. Ide o čiernobielu litografickú pohľadnicu v secesnom štýle. Koláž troch obrázkov zobrazuje terajšie Mierové námestie, a pohľad na kostol Sv.Mikuláša.

Pohľadnica bola podaná na seneckej pošte 15.2.1899, a už na druhý deň ju obdržal adresát. (Mašinéria rakúsko-uhorskej pošty pracovala precízne, čo bohu žiaľ o dnešnej Sl.pošte sa nedá povedať).

Boldog(fa) - farnosť a kostol

Dnes Vám prinášam veľmi zaujímavú fotopohľadnicu z malej dedinky neďaleko Senca, z Boldogu. Fotografia vznika zrejme koncom tridsiatych rokov 20.storočia. Záber je z dvora farnosti smerom na kostol.

Samotnú fotografiu vyhotovil Fotoatelier KEDRO Senec. Podarilo sa mi zistiť, že majiteľom atelieru bol Rudolf Kedro, nič viac. Preto sa obraciam aj na Vás čitateľov týchto stránok. Ak by ste mali bližšie informácie prosím sprístupnite ich.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1245 s názvom TULWEJ. Postupne sa názov obce menil:

1276 - Tholuoy

1328 - Tuulway

Do roku 1960 názov obce je Matka Božia (Boldogasszonyfalva)

Dedinka sa preslávila nálezom náhrobného kameňa z čias Rímskej ríše, počas reštaurovaní kostola.

Bratislavská ulica okolo r. 1910

Táto, na prvý pohľad nevábna ušpinená pohľadnica z obdobia Rakúsko-uhorskej monarchie je z "dieľne" nášho známeho vydávateľa pohľadníc na prelome 19. a 20. storočia, Józsefa Jungköniga.

Vyobrazuje dnešnú Bratislavskú ulicu, pohľad od centra mesta smerom na Bratislavu. Záber vznikol spod kostolného kopca. Na pravej strane vidno dobové oplotenie samotného kopca a cintorína. Budova na ľavej strane nevedno akú funkciu plnil. Či to bol "obyčajný" rodinný dom, alebo slúžilo ako obydlie nejakému majetnejšiemu občanovi, tažko dnes už zistiť.
Samotná pohľadnica ukazuje typický vývoj menšich miest vtedajšieho Uhorska, keď cintorín sa nachádzal na okraji mesta, za ktorou už občianska zástavba bola veľmi zriedkavá.

Na konci stromoradia vidno malý most, ktorý zrejme preklenul odvodňovací kanál odvádzajúci dažďovú vodu z vinohradov (pince-sor). Tento kanál dnes už je samozrejme dávno zasypaný.

Adresná strana pohľadnice, tentokrát už s pôvodnou známkou.

Pohľadnica je pekným príkladom aj vývoja názvu mesta. V roku 1910 ešte aj na poštovej pečiatke vyskytuje "Szempcz", kým už v roku 1911 je to "Szencz" (príklad uvediem v ďalších príspevkoch). Ide o pečiatku typu G. 442 (Monografia čs. známok diel 15) s rozlišovacím písmenom A, ktorý sa používal od roku 1894 (prvé známe použite je zo dňa 21.01.1894)

Adresná strana pohľadnice je s krátkou adresou. A objavuje sa na nej aj novinka, zložitejšie číslovanie vydávateľa. Číslo tejto pohľadnice je 282 sz.Z.J.N.M. Ak správne interpretujem, tak táto pohľadnica by mala byť 282. vydaná Jungkönigom.